Preskočiť na obsah

Štokholmské metro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interiér stanice Radhuset, kde je možné vidieť prírodné obloženie stanice
Stanica T-Centralen

Štokholmské metro (švéd. Stockholms tunnelbana) je systém podzemnej dráhy v Štokholme. Skladá za z troch trás, na ktorých je v prevádzke 5 liniek, modrá, zelená a červená.

Niektoré časti metra sú postavené v tak neporušenom podloží, že po vyťažení priestoru nebolo potrebné použiť obklady a skalné steny mohli ostať bez ochrany.

Prvá časť zelenej trasy bola otvorená v roku 1950. O päť rokov neskôr prišli švédski umelci Siri Derkert a Vera Nilsson s návrhmi na výzdobu budovaných ďalších úsekov metra. Nakoniec predložili dva návrhy a za jeden hlasovali všetky politické strany v meste. O rok neskôr bola vypísaná verejná súťaž na úpravu hlavnej prestupnej stanice T-Centralen. Umiestnenie umeleckých diel vzbudilo veľký ohlas a tak sa pokračovalo v rovnakom štýle aj v ďalších staniciach. Vďaka tomu sa v celej sieti nachádza mnoho moderného umenia.

Prvá časť červenej trasy bola otvorená v roku 1964 a posledná modrá linka v roku 1976. Najnovšie predĺženie celej siete s dĺžkou teraz 143 km prebehlo v roku 1994 a bolo na zelenej linke. V metre sa ako v prvej sieti tohto typu na svete začali distribuovať bezplatné noviny Metro, ktoré sú dnes známe vo všetkých veľkých mestách na svete.

Linkové vedenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Plán Štokholmského metra
Linka * Úsek Dátum otvorenia Dĺžka Počet staníc
10 KungsträdgårdenHjulsta 31. august 1975 15,1 km 12
11 KungsträdgårdenAkalla 5. jún 1977 15,6 km 12
13 NorsborgRopsten 2. september 1967 26,6 km 25
14 FruängenMörby C 30. september 1973 19,5 km 19
17 Åkeshov* – Skarpnäck 19. november 1958 19,6 km 24
18 AlvikFarsta strand 24. november 1957 18,4 km 23
19 Hässelby strandHagsätra 9. september 1951 28,6 km 35
Celkom 1. október 1950 143,4 km 100

* = ide o varianty červenej, zelenej a modrej linky, podobajúce sa napríklad pásmovej prevádzke v metre v Prahe alebo v parížskom systéme RER.


Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]